Ivanovič: Dohoda v dialógu medzi Belehradom a Prištinou je vždy bolestivá

Belehrad 13. marca (TASR) - Dialóg medzi Srbskom a Kosovom bol prerušený, keďže sa v Srbsku začala predvolebná kampaň. Bude však pokračovať po srbských voľbách, povedal pre TASR štátny tajomník srbského ministerstva pre Kosovo Oliver Ivanovič.

Len silná a stabilná vláda v Srbsku s veľkou väčšinou v parlamente môže podľa neho na seba vziať zodpovednosť aj za závažnejšie kroky a pristúpiť k riešeniu otvorených otázok, vrátane rozhovorov Belehradu s Prištinou.

Dohoda v dialógu medzi Belehradom a Prištinou je vždy bolestivá, vždy sa zdá, že jedna zo strán sa niečoho vzdá, že jedna strana niečo stráca, podotkol srbský štátny tajomník pre Kosovo.

Ako vnímate štatút kandidátskej krajiny EÚ pre Srbsko vzhľadom na situáciu v Kosove?

Štatút kandidátskej krajiny so sebou neprináša nejaké veľké zmeny, aspoň nie hneď na začiatku. Z dlhoročného hľadiska by to malo znamenať, že sa Srbsko ako štát stabilizuje, dá do poriadku svoje inštitúcie. Že občania budú mať stabilné inštitúcie, na ktoré sa budú môcť spoľahnúť. Konečným výsledkom by mala byť úplná politická stabilita a zlepšenie prostredia na určité zahraničné investície. Keď máte zahraničné investície, máte aj ekonomický rast; keď je ekonomický rast, je aj zamestnanosť. Taký štát sa stáva vierohodným aj z politického hľadiska a môže sa o svojich občanov starať bez ohľadu na to, kde žijú. To znamená, že sa môže starať aj o Srbov v Kosove. Kosovskí Srbi počítajú s tým, že európske integrácie prispejú k zlepšeniu politickej a ekonomickej pozície Srbska a tým pádom bude mať Srbsko väčšiu kapacitu na obranu Kosova a záujmov ľudí, ktorí dole žijú. Niektorí Srbi sa prirodzene domnievajú, že európske integrácie sú v skutočnosti upustením od niektorých strategických národných cieľov. Tí, ktorí sú trochu rozhľadenejší, však chápu, že do EÚ vedie ťažká a útrpná cesta.

Aký máte názor na nedávne referendum na severe Srbska? Drvivá väčšina voličov v polovici februára odmietla kosovské inštitúcie.

Referendum prinieslo také výsledky, aké sa aj očakávali. Preto som bol proti referendu, lebo sme vopred vedeli, že na severe Kosova si 99 percent ľudí neželá žiadne kosovské inštitúcie. Výsledok bol teda vopred známy. Referendum súčasne zmenšovalo aj manévrovací priestor srbskej vlády, pretože znižovalo možnosť dosiahnutia akejkoľvek dohody. Dohoda v dialógu medzi Belehradom a Prištinou je vždy bolestivá, vždy sa zdá, že jedna zo strán sa niečoho vzdá, že jedna strana niečo stráca. To je inak prirodzené pre všetky dohody. Domnievam sa, že aj my, aj Priština prichádzame s nulou a musíme dospieť k nejakej dohode, ktorá nám takpovediac zlepší pozície. V prvom rade by bolo potrebné, aby zlepšila podmienky pre obyčajných ľudí, ktorí dole žijú. Ak do toho pôjdeme s dobrou vierou, otvorení novým myšlienkam, s tvorivým prístupom a úpornosťou, domnievam sa, že môžeme dospieť k výsledkom, ktoré budú dobré pre občanov i pre štát.

Čo bolo teda cieľom srbských lídrov zo severu Kosova pri organizácii takéhoto referenda?

Myslím, že to bola v prvom rade reakcia zo strachu pred uzavretím akejkoľvek dohody týkajúcej sa severu. Bol to pokus, ako udržať status quo. Je to dobré riešenie na krátky čas, ale nie je udržateľné dlhodobo. Ak zostane otázka severu neriešená, obávam sa, že časť Srbov, predovšetkým "mozgy" - teda intelektuálna vrstva - začne odchádzať. Každodenné napätie, nevyriešený štatút a žiadna perspektíva nútia ľudí, ktorí sú schopní nájsť si prácu na inom mieste, aby odišli. Ak (kosovskí) Srbi stratia intelektuálnu a politickú elitu, nemajú veľkú šancu ani obyčajní občania. Žiaľ, toto mnohí nechápu. Myslia si totiž, že udržiavanie status quo za každú cenu je riešenie. Ďalším dôvodom na konanie referenda bola sebaprezentácia lídrov zo severu Kosova, ktorí podľa môjho názoru hrali v prospech svojich politických strán. U nás sa začala predvolebná kampaň, preto každý z nich chcel seba predstaviť v rámci svojej strany, a svoju stranu predstaviť v rámci voličskej základne. Toto boli hlavné dôvody, prečo sa konalo referendum, lebo ide o ľahkú cestu, ako povedať "nie". Rozhodné a pevné "nie" pôsobí príťažlivo a opojne, ale nerieši problém.

Bolo odstránenie cestných barikád na severe Kosova podmienkou pre to, aby ste dostali štatút kandidátskej krajiny EÚ?

Domnievam sa, že nie. Ako vidíte, barikády sa neodstránili ani z jedného miesta, ktoré je pre Srbov dôležité. Hlavný most v samotnej (Kosovskej) Mitrovici je naďalej nepriechodný, vedľajší most takisto, zablokované sú tiež Zvečan a Rudare. Existujú však určité "ventily", na to, aby sa vozidlá (misie OSN) KFOR a (misie EÚ) EULEX mohli pohybovať podľa potreby a na základe konkrétnej dohody. Dohoda znamená to, aby sa nepokúšali využívať dobrú vôľu Srbov, teda aby neprevážali colníkov alebo kohokoľvek iného, kto je predstaviteľom kosovských inštitúcií. Táto dohoda sa doposiaľ rešpektuje.

To znamená, že EULEX sa teraz môže slobodne pohybovať po severe?

EULEX sa po severe môže pohybovať slobodne do značnej miery - nie úplne, ale do značnej miery - kým robí aktivity, ktoré sú v rámci jeho mandátu. To znamená, že kým sa nezaoberajú politickými otázkami, sú EULEX i KFOR na severe viac než vítaní. To je nepísaná dohoda. Obávam sa však, že oni z času na čas zabúdajú na svoj mandát a zaoberajú sa záležitosťami, ktoré v ňom nemajú.

Kto je teraz na administratívnych priechodoch Brnjak a Jarinje? KFOR?

Je tam EULEX a sú tam i kosovskí colníci, ktorí sa ešte stále transportujú vrtuľníkmi. To je dosť drahý spôsob prevážania ľudí. Vrtuľník dvakrát denne privezie a odvezie zmenu. To je vec politiky EULEX-u; do toho mi nemáme právo sa miešať. V každom prípade sa však nebudú môcť pohybovať po našich cestách, aby vykonávali svoju službu, a to dovtedy, kým sa nenájde konečné riešenie pre sever. Riešenia a dohody, ku ktorým došlo doposiaľ, predstavujú v každom prípade nejaký úvod. Skôr či neskôr si však bude treba sadnúť a rokovať o konečnom politickom riešení toho, čo je v skutočnosti štatút severu. Pretože pre konečný štatút Kosova ešte neprišiel ten správny čas.

Podľa letákov, ktoré misia EULEX nedávno rozdeľovala medzi ľudí na severe, budú musieť od 1. júna mať všetci na autách kosovské poznávacie značky. K tomu, aby si ich vybavili, potrebujú nové osobné doklady od kosovských úradov. Priština tvrdí, že sa na tom s Belehradom dohodla. Kde je pravda?

Ja som tú dohodu videl niekoľkokrát. Po prvé, neexistuje termín začiatku jej vstupu do platnosti. Po druhé, sever (Kosova) je niečo špecifické. V tej dohode sever nie je vyzdvihnutý ako špecifikum, to musím priznať. Implementácia tejto dohody je podmienená sformovaním spoločnej skupiny, ktorej by predsedal predstaviteľ Európskej únie. Táto skupina ešte nezačala pracovať. Preto ešte potrvá, kým sa nájdu riešenia pre sever. Srbi na severe nikdy nepristúpia na to, aby jazdili s kosovskými poznávacími značkami.

-To takto funguje? Na princípe rozdeľovania letákov EULEX-om?

EULEX rozdeľovaním tých letákov v skutočnosti testuje reakcie srbského obyvateľstva. Ak žiadna reakcia nebude, tak budú pokračovať. Teraz boli reakcie búrlivé - Srbi dali jasne najavo, že to nebudú akceptovať. Domnievam sa, že EULEX by nemal riskovať s takýmito opatreniami, ktoré narážajú na odpor ohromnej väčšiny obyvateľstva na severe. V tomto kontexte bolo referendum veľmi jasné.

Čo vlastne znamená "poznámka pod čiarou" v názve Kosova, ktorou sa bude predstavovať na regionálnych podujatiach? Ide o výsledok dohody Belehradu a Prištiny, podľa niektorých je to nepriame uznanie nezávislosti Kosova. (Poznámka sa odvoláva na rezolúciu OSN č. 1244, podľa ktorej je Kosovo neoddeliteľnou súčasťou Srbska, a súčasne na stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o tom, že jednostranne vyhlásená nezávislosť Kosova nebola porušením medzinárodného.)

Nie. To znamená, že Srbsko nemá nič proti tomu, aby Kosovo vystupovalo na regionálnych fórach - bez politických implikácií. Kosovo teda nemôže využívať tieto medzinárodné politické fóra na predstavovanie nezávislosti. S touto hviezdičkou - poznámkou - sa jasne odlišuje od ostatných, nezávislých štátov. To je pre nich (kosovských Albáncov) možnosť, aby sa objavili, aby sa zúčastnili, súčasne však nemajú možnosť robiť politickú propagandu.

Je scenár vyhlásenia nezávislosti severu reálny?

Myslím, že nie. Keď sa vyhlasuje nezávislosť, musí byť jasné, že od koho. Ak by sa vyhlasovala nezávislosť od Kosova, to by znamenalo, že sa Kosovo predtým uznalo ako samostatný štát. To by bolo z politického hľadiska veľmi nebezpečné. Myšlienka na vyhlásenie nezávislosti severu medzi jednotlivcami existuje, ale ja si nemyslím, že je to reálne. Neverím v odtrhnutie severu, pretože by to znamenalo uznanie nezávislosti Kosova, teda aspoň tej zvyšnej časti, a to nikomu nepadne na um. Je to v protiklade s medzinárodným právom i ústavou Srbska.

Aké sú vzťahy medzi Srbmi južne a severne od rieky Ibar?

Tie vzťahy nie sú veľmi silné, ale Srbi južne od Ibra jednoducho nemajú inú možnosť a inú destináciu v prípade, keď ide napríklad o liečenie, vzdelávanie, obchod, kultúrne či sociálne potreby. Všetko je viazané na sever. Sever sa považuje za slobodné územie, kam môžu Srbi prísť a zrealizovať svoje každodenné potreby.

Čo znamená zatýkanie Srbov kosovskou políciou, ku ktorému nedávno došlo? V jednom prípade išlo o zamestnancov srbského ministerstva vnútra, v druhom o pracovníkov pošty.

To je demonštrácia sily, príležitosť, ktorú si Priština nikdy nenechá ujsť. Príležitosť, aby ukázali, akí sú "gazdovia", ako majú územie pod kontrolou. Na severe to samozrejme urobiť nemôžu, tak sa o to pokúšajú kdekoľvek inde.

Ako sa vyvíja situácia okolo kosovského premiéra Hashima Thaciho? Vyšetrujú sa podozrenia z údajného predaja orgánov zajatcov?

Nie som veľký optimista. Je tu mnoho faktorov, ktoré bránia kompromitovaniu človeka, ktorý je v skutočnosti hovorcom medzinárodného spoločenstva. Čo je najhoršie, tu neexistuje nijaká ďalšia politická sila či líder, ktorý by osobitne vynikal. Aj v minulosti sme boli svedkami toho, ako politické kompromisy veľmi často ovplyvňovali súdne a zákonné procesy. Nie som si preto istý, či tu bude dostatočná vôľa a pripravenosť na spoluprácu. Okrem iného sa domnievam, že EULEX nie je schopný viesť takého vyšetrovanie. V prvom rade nemá (táto misia) jurisdikciu mimo územia Kosova a musí sa spoliehať na spoluprácu s miestnymi súdnymi orgánmi. Jednoducho povedané, musí veriť tomu, čo jej servírujú súdne orgány, respektíve prokurátor v Albánsku. Keďže viem, ako tam funguje systém, pochybujem o tom, že budú profesionálni do takej miery, aby to vyšetrili do konca. Skôr by som povedal, že to bude pod veľkým politickým vplyvom. Vyšetrovanie by mnohých mohlo priviesť to nepríjemnej situácie, vrátane tých, ktorí uznali nezávislosť Kosova. Myslím že je to príliš veľká cena a medzinárodné kruhy nedovolia, aby toto vyšetrovanie viedlo až k obvineniu. Obávam sa, že v tomto prípade sa dokáže len máločo, ale v každom prípade sa iniciatíva začala.

Nedávno sa objavili správy, podľa ktorých hrozí Srbom v Kosove druhá Búrka (Oluja) - vojenská operácia podobná tej, ku ktorej došlo v Chorvátsku v roku 1995. Sú tieto obavy pred masovým vyhnaním kosovských Srbov ozbrojenými zložkami Kosova opodstatnené?

Tomu ja neverím. Ak tu človek hľadá podobnosti, musí jasne povedať, v čom tá podobnosť je. Ja tu medzi Albáncami nevidím existenciu vojenského potenciálu. Existuje potenciál na to, aby masa vyšla do ulíc. Ale masa v uliciach na jednej strane zákonite vyvolá zhromaždenie masy na strane druhej. A masa na masu - to nie je Búrka. Tú možno zrealizovať iba organizovanou vojenskou silou voči civilnému obyvateľstvu. V Kosove nič nie je civilné - nie sú civilisti Albánci, ale ani Srbi. V neposlednom rade je tu ešte aj medzinárodné spoločenstvo, pre ktoré by niečo takéto bolo obrovskou kompromitáciou. Úplne by stratilo kredibilitu, ak by k niečomu podobnému došlo. Tomuto scenáru preto neverím, aj keď k menším ohraničeným incidentom môže dôjsť kedykoľvek.